1. Rokovací poriadok Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom: Obchodný súd s.r.o. so sídlom Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 (ďalej stály rozhodcovský súd iba ako „OS“ alebo „súd“, rokovací poriadok iba ako „rokovací poriadok“ alebo „RP“) upravuje najmä podmienky rozhodcovského konania pred OS, pravidlá rozhodovania v rozhodcovskom konaní pred OS, pravidlá trov rozhodcovského konania pred OS, ich trovy a náhrady, ako aj práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského konania pred OS.
2. Ak sa strany v rozhodcovskej doložke alebo rozhodcovskej zmluve nedohodnú inak, pri rozhodcovskom konaní sa OS spravuje aktuálne platným štatútom a rokovacím poriadkom OS.
3. Sídlo OS, tak ako je zverejnené v Obchodnom vestníku, je zároveň (pravidelným) miestom rozhodcovského konania a adresou podateľne pre doručovanie podaní určených OS. OS môže v konkrétnom konaní účastníkom nariadiť doručovanie písomností, určených súdu, aj na inú adresu ako je adresa sídla OS, zverejnená v Obchodnom vestníku.
4. Termínom „účastník“ sa na účely RP rozumejú žalobcovia a žalovaní v rozhodcovskom konaní, ako aj osoby, ktorým RP alebo zákon postavenie účastníka rozhodcovského konania priznáva. Termínom ZRK sa rozumie zákon č. 244/2002 Z. z. v platnom znení.
5. Termínom „žaloba“ sa na účely RP rozumie žalobný návrh v zmysle ZRK.
6. Termínom „konanie“ sa na účely RP rozumie rozhodcovské konanie vedené pred OS.
7. Termínom „Sadzobník“ sa rozumie Sadzobník poplatkov OS v znení, zverejnenom v čase vzniku poplatkovej povinnosti účastníka na web stránke www.obchodnysud.sk.
9. Pri senátnom rozhodovaní sporu vykonáva procesné úkony (najmä úkony upravujúce priebeh konania) predseda senátu sám, o obsahu rozsudku rozhoduje senát. Termínom „rozhodca“ sa pri senátnom rozhodovaní o rozsudku a pri úkonoch, kde zákon kogentne predpisuje senátne rozhodovanie, rozumie celý senát.
10. Ak je v RP alebo v ZRK uvedené, že niektorý úkon vykonáva OS, tento úkon vykonáva predseda OS alebo tajomník, ak (i) zákon alebo RP výslovne neurčuje, že úkon musí vykonať rozhodca alebo senát, alebo (ii) ak si rozhodca nevyhradí v konkrétnej veci vykonanie takého úkonu.
11. Ak je vo veci viac žalobcov alebo viac žalovaných a RP výslovne neurčuje inak, rozumejú sa termínom „žalobca“ všetci účastníci vystupujúci na strane žalobcu a termínom „žalovaný“ všetci účastníci vystupujúci na strane žalovaného.
12. OS môže vykonať jednotlivé úkony (napr. výsluch svedka, znalecké zisťovanie, miestna ohliadka atď.) alebo nariadiť ústne pojednávanie na ktoromkoľvek mieste, pričom sa nevyžaduje, aby s tým účastníci súhlasili. Rovnako môže rozhodca aj bez súhlasu účastníkov rozhodnúť, že celé konanie sa uskutoční na inom mieste ako je sídlo súdu.
13. Aj v prípade, že je niektorý účastník cudzincom, rokovacím jazykom je slovenský jazyk a všetky písomnosti je zo strany účastníkov potrebné doručovať OS v slovenskom jazyku. V prípade cudzokrajných listín (s výnimkou listín písaných v českom jazyku) sa tieto v konaní predkladajú spolu s úradným prekladom do slovenského jazyka, na náklady toho, kto listinu predkladá alebo vykonanie dôkazu takou listinou navrhuje. Ak účastník túto povinnosť nesplní, zabezpečí úradný preklad súd na náklady účastníka, ktorý si svoju povinnosť nesplnil. Súdne písomnosti sa vždy vyhotovujú v slovenskom jazyku.
14. Účastníci predkladajú súdu všetky listiny a dôkazy v nasledovnom počte vyhotovení: jedno pre súd, jedno pre každého rozhodcu, rozhodujúceho vec, po jednom pre všetkých ostatných účastníkov konania. V prípade porušenia tejto povinnosti zabezpečí potrebný počet rovnopisov bez výzvy OS, na náklady účastníka, ktorý svoju povinnosť nesplnil.
15. Vo veciach, ktoré nie sú upravené v RP sa aplikuje ZRK a s ohľadom na povahu veci primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Z. z. v platnom znení (ďalej len O.s.p.). Zákon č. 71/1992 Zb. sa na konanie pred OS použije iba v prípade, ak RP alebo iný predpis súdu (vrátane Sadzobníka) neurčuje inú úpravu. Výklad právnych predpisov, aplikovaných na konanie pred OS (vrátane procesných noriem) vykonáva a o forme, rozsahu a primeranosti ich použitia rozhoduje v konkrétnom prípade rozhodca, rozhodujúci konkrétny spor, ktorého sa výklad týka.
16. Ak vznikne spor o tom, v koho pôsobnosti je v rámci OS prijatie konkrétneho rozhodnutia alebo vykonanie konkrétneho úkonu, rozhoduje o tom s konečnou platnosťou predseda súdu.
17. Akékoľvek právne vzťahy medzi súdom a rozhodcami, práva a povinnosti rozhodcov, ako i postup konania, ktoré nie sú výslovne upravené v tomto RP alebo štatúte, je OS oprávnený upraviť prostredníctvom svojho rozhodnutia alebo interného predpisu, pričom ak to zákon výslovne nepredpisuje, nie je povinný také rozhodnutie zverejniť ani sprístupniť.
18. OS nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov Slovenskej republiky. Preto podania, určené akémukoľvek všeobecnému súdu, ktoré sú doručené OS, OS nepostupuje všeobecnému súdu ani inému orgánu. Takéto podania nie sú podaniami v zmysle § 105 O. s. p. a nemajú účinky tam uvedené. Uvedené platí aj pre doručenie žaloby o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, ktorý OS vydal, ako aj pre iné podania, ktorých obsahom je spochybnenie rozhodnutia OS alebo ktoré by mohli byť vykladané ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu OS. Ak takéto podanie bude OS doručené, OS originál podania vráti adresátovi, a to najneskôr do 35 dní od jeho doručenia.
19. Ak súčasťou akéhokoľvek podania, doručeného súdu, ktoré by inak mohlo byť považované za žalobu, nie je listina, z ktorej vyplýva právomoc OS vo veci konať, súd nie je povinný na také podanie prihliadať, ani toto postupovať inému orgánu. Môže však vyzvať osobu, ktorá také podanie urobila, účastníka konania lebo tretiu osobu, aby predložil súdu listinu alebo vykonal iný úkon, z ktorého vyplýva právomoc súdu vo veci konať. Ak tak nebude učinené, súd konanie zastaví.
Článok 2 Zásady konania
1. Pokiaľ to rozhodca považuje za účelné, môže sa aj opakovane pokúsiť, aby účastníci spor skončili zmierom.
2. Konanie pred OS je jednostupňové a spravidla písomné. V odôvodnených prípadoch, pokiaľ to rozhodca považuje za nevyhnutné, môže rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania.
3. OS rozhoduje obvykle jedným rozhodcom. Predseda OS môže podľa svojho uváženia určiť, že vec namiesto rozhodcu rozhodne trojčlenný senát, ktorý vymenuje a vec mu pridelí. V prípade senátneho rozhodovania má, pokiaľ z RP nevyplýva niečo iné, práva a povinnosti rozhodcu predseda senátu. O obsahu rozhodcovského rozsudku však pri senátnom rozhodovaní rozhoduje vždy celý senát, a to jednoduchou väčšinou hlasov. Požiadavka účastníka alebo dohoda účastníkov na senátne rozhodovanie nie je pre OS záväzná.
4. Konanie je neverejné; okrem účastníkov, súdom predvolaných svedkov, znalcov a tlmočníka počas ich výsluchu sa na ňom môže zúčastniť iná osoba len so súhlasom predsedu OS alebo tajomníka. Ak s tým súhlasí rozhodca (pri senátnom rozhodovaní celý senát), môže sa za súd konania zúčastniť aj iná osoba ako rozhodca, zapísaný v zozname rozhodcov, táto osoba však nie je oprávnená vo veci rozhodovať, ani zasahovať do priebehu konania.
5. OS rozhoduje spory vždy podľa slovenského hmotného práva. Ak strany na to OS splnomocnili pred začatím konania alebo v priebehu konania, môže súd obchodno-právny spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti. OS je povinný dbať na zásadu rovnosti účastníkov konania a v rovnakej miere aj na zásadu hospodárnosti a efektívnosti konania.
6. Účastníci sa môžu v rozhodcovskej doložke alebo v priebehu konania dohodnúť o tom, že na konanie sa nepoužije rokovací poriadok platný v čase začatia konania, ale aktuálne platný rokovací poriadok.
7. Ak strany v rozhodcovskej doložke, v rozhodcovskej zmluve alebo v inej svojej dohode, ktorou založili právomoc OS (ďalej len „Zmluva“) výslovne nevylúčia niektorú oblasť rozhodovania alebo niektoré konkrétne spory strán z rozhodcovského konania, platí, že OS je oprávnený rozhodovať o všetkých vzťahoch, ktoré čo len nepriamo súvisia so Zmluvou. OS je oprávnený rozhodovať najmä spory (i) o platnosť, trvanie a výklad Zmluvy a právnych úkonov strán, (ii) o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia , (iii) z právnych vzťahov strán spred dňa podpisu Zmluvy, ktoré sú rovnaké alebo obdobné ako právne vzťahy, upravené Zmluvou, (iv) o iných, so Zmluvou priamo nesúvisiacich nárokoch strán, ktoré vzniknú za trvania Zmluvy, (v) nepriamo súvisiacich so Zmluvou alebo Zmluvu zabezpečujúcich (napr. ručenie).
8. Rozhodcovská doložka, aj pokiaľ sa na tom strany v jej texte výslovne nedohodli, zaväzuje v rovnakom rozsahu, v akom bola stranami pôvodne dojednaná, aj právnych nástupcov strán, ako aj všetky osoby, ktoré nadobudli alebo na ktoré bolo prevedené akékoľvek právo alebo povinnosť zo Zmluvy. Doložka sa aplikuje aj na spory s tretími osobami, (i) ktoré sú vyvolané vzťahom, zabezpečeným Zmluvou alebo s ním súvisia, alebo (ii) ktoré sú vyvolané rozhodnutím OS alebo s ním súvisia (napr. regresný nárok tretích osôb).
Článok 2a Ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa
1. Rozhodcovská doložka a rozhodcovská zmluva obsiahnutá v zmluve, ktorá je právnym predpisom považovaná za spotrebiteľskú zmluvu, nesmie obsahovať dojednania, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán (napríklad Smernica 93/13/ES o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). V prípade, že rozhodcovská zmluva obsahuje dojednanie podľa predchádzajúcej vety, súd na ne neprihliada.
2. V prípade, že účastníkom konania je osoba, ktorá je podľa právneho predpisu považovaná za spotrebiteľa (ďalej na účely tohto článku len „spotrebiteľ“), dbá rozhodca (senát) na to, aby spotrebiteľovi nebola spôsobená ujma najmä v podobe nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak o to spotrebiteľ súd písomne požiada vo svojom prvom podaní vo veci samej, je súd povinný zmeniť miesto rozhodcovského konania tým spôsobom, že nariadi pojednávanie v rámci Slovenskej republiky v ktoromkoľvek spoločensky akceptovateľnom mieste, dostupnom pre spotrebiteľa, spravidla v mieste, ktoré nie je od trvalého bydliska spotrebiteľa alebo od miesta, určeného spotrebiteľom v jeho podaní, vzdialené viac ako 10 kilometrov. Takýmto rozhodnutím súdu o mieste rozhodcovského konania môže súd nahradiť aj dohodu účastníkov o mieste rozhodcovského konania, dohodnutú v rozhodcovskej doložke (zmluve).
3. V prípade, ak o to spotrebiteľ súd písomne požiada, je súd povinný nariadiť pojednávanie aj v prípade, že ba inak z vlastného rozhodnutia pojednávanie nenariaďoval a rozhodoval iba písomným konaním. Náklady spojené s takým pojednávaním nemôžu byť spotrebiteľovi na škodu. Ak je účastníkom konania spotrebiteľ a súd to považuje pre ochranu jeho záujmov za nevyhnutné, môže nariadiť pojednávanie aj v prípade, že o to spotrebiteľ súd nepožiadal.
4. Uplatnenie práv, ktoré účastníkovi ako spotrebiteľovi prislúchajú podľa zákona alebo tohto rokovacieho poriadku, nemôžu byť účastníkovi, ktorý ich uplatňuje, na škodu.
5. Ak o to účastník, ktorý je spotrebiteľom, písomne požiada súd do 15 dní od doručenia rozhodnutia vo veci samej, a zároveň spolu s podaním takej žiadosti zaplatí na účet súdu súdny poplatok vo výške polovice súdneho poplatku, vyrubeného v tomto konaní, je súd povinný rozhodcovský rozsudok preskúmať postupom podľa § 37 ZRK, aj ak sa tak účastníci konania v rozhodcovskej zmluve nedohodli.
6. Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Článok 3 Rozhodcovia, prideľovanie vecí, predpojatosť rozhodcov, právomoc súdu
1. Na ustanovovanie rozhodcov sa použije RP, štatút a ustanovenia ZRK. O pridelení veci rozhoduje predseda OS alebo tajomník, pričom o tom buď (i) vyhotoví samostatnú listinu alebo (ii) pridelí vec rozhodcovi tým, že mu fyzicky odovzdá spis k danej veci.
2. Rozhodca preberá práva a povinnosti rozhodcu v konkrétnom spore prevzatím veci od predsedu OS alebo tajomníka. Rozhodca je povinný neodkladne po oboznámení sa s vecou oznámiť tajomníkovi svoju prípadnú predpojatosť.
3. Kým nie je vec pridelená rozhodcovi, vykonáva v konaní všetky úkony tajomník, a to v rozsahu práv, ktoré by inak prislúchali rozhodcovi, s výnimkou vydávania uznesení, ktoré podľa RP alebo ZRK musí vydať alebo podpísať rozhodca.
4. Predseda OS alebo tajomník môže bez odôvodnenia, bez súhlasu dotknutého rozhodcu (senátu) a bez súhlasu účastníkov odňať vec rozhodcovi (senátu) a túto prideliť inému rozhodcovi (senátu), a to v ktoromkoľvek štádiu konania.
5. Účastník môže predpojatosť rozhodcu namietať iba pri prvom svojom úkone vo veci, ktorý vykoná po tom, ako sa dozvedel o osobe rozhodcu, ktorý vec rozhoduje. V námietke predpojatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod pre ktorý má byť rozhodca vylúčený a kedy sa účastník, podávajúci námietku, o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti námietky súd neprihliadne. Na opakované námietky predpojatosti, podané z toho istého dôvodu, OS neprihliada, ak už tieto boli zo strany OS prejednané alebo o nich bolo rozhodnuté. Dôvodom na námietku predpojatosti rozhodcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe rozhodcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných rozhodcovských konaniach. O námietke rozhoduje predseda OS, proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Námietka je spoplatnená Správnym poplatkom OS. Ak OS námietke vyhovie, poplatok, ak už bol zaplatený, sa účastníkovi vráti.
6. OS sám rozhoduje o svojej právomoci a v rámci toho rieši aj námietky účastníkov týkajúce sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky).
7. Ak účastník namieta nedostatok právomoci OS z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky), môže tak urobiť najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, na oneskorene podanú námietku OS neprihliada, ak ZRK výslovne neustanovuje inak.
8. Ak Rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa bodu 7 tohto článku rozhodcovským uznesením alebo priamo v rozhodcovskom rozsudku.
9. Námietka podľa bodu 7 tohto článku je spoplatnená Správnym poplatkom OS; účastník, ktorý námietku podal, je povinný zaplatiť predpísaný poplatok. Ak OS námietke vyhovie, poplatok, ak už bol zaplatený, sa účastníkovi vráti.
Článok 4 Začatie a priebeh konania, predbežné opatrenie, súdne rozhodnutia
1. Konanie sa začína doručením žaloby do sídla OS. Po doručení žaloby do sídla OS, OS vyzve žalobcu na zaplatenie Súdneho poplatku. Ak právomoc OS nie je po podaní žaloby zrejmá ani po vykonaní krokov podľa článku 1 bod 19 RP, OS konanie zastaví. Podanie žaloby, z ktorej vyplýva právomoc súdu konať, má rovnaké účinky ako podanie žaloby na všeobecný súd a vzniká tým prekážka konať o tej istej veci pred všeobecným súdom. Ak súd konanie nezastaví a jeho právomoc konať sa postupom podľa čl. 1 bod 19 RP preukáže až po podaní žaloby, hmotnoprávne lehoty účastníkov zostávajú zachované spätne ku dňu podania žaloby.
2. Predpísané náležitosti žaloby sú nasledovné:
a. identifikačné údaje účastníkov, v prípade zastúpenia meno (názov) a adresu zástupcu účastníka b. text navrhovaného rozhodnutia (návrh petitu) c. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú alebo ktoré žalobca navrhuje v konaní vykonať, d. označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva, vrátane uvedenia čísel právnych noriem a konkrétnych paragrafov (právna kvalifikácia nároku), e. vyčíslenie hodnoty sporu, aj v prípade, ak má nepeňažnú povahu, a to spravidla podľa (i) výšky požadovaného peňažného plnenia, (ii) všeobecnej (obvyklej, trhovej) hodnoty veci alebo práva. Ak žaloba pozostáva z viacerých nárokov, hodnota sporu sa určí súčtom všetkých nárokov. Ak žalobca hodnotu sporu určí nesprávne, neurčí ju vôbec alebo OS s takýmto určením hodnoty sporu nesúhlasí, OS môže určiť hodnotu sporu sám. f. v prípade, že si žalobca uplatňuje náhradu trov konania, ich vyčíslenie g. podpis žalobcu (v prípade zastúpenia podpis zástupcu), h. prílohu, ktorou sú listinné dôkazy, na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva, a to buď (i) v origináli alebo (ii) v kópii, s pripojeným čestným vyhlásením, že kópia bola vyhotovená z originálu, ktorý má žalobca k dispozícii a ktorý na základe výzvy súdu predloží. OS v takom prípade v konaní neskúma pravosť predložených kópií, spolieha sa na pravdivosť vyhlásenia žalobcu a jeho vedomosť o trestnoprávnej a inej zodpovednosti v prípade nepravdivosti takého vyhlásenia.
3. Žaloba má ďalej obsahovať:
a. prílohu, ktorou je výpis z registra, v ktorom je účastník zapísaný, a to ohľadom každého účastníka konania, ktorý je podnikateľom alebo právnickou osobou (napr. výpis z obchodného registra, živnostenského registra a pod.) b. prílohu, ktorou je údaj z informačného systému verejnej správy o trvalom alebo prechodnom pobyte v zmysle zákona č. 253/1998 Z. z. ohľadom každého účastníka fyzickej osoby, ktorý nie je podnikateľom.
4. Ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa bodu 2 tohto článku a tieto podľa OS bránia ďalšiemu konaniu vo veci samej, OS vyzve žalobcu na doplnenie žaloby, resp. odstránenie jej vád, a to spravidla v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Ak žalobca vady žaloby neodstráni, súd konanie zastaví.
5. Ak žaloba neobsahuje prílohy uvedené v bode 3, OS vyzve žalobcu na ich doplnenie alebo tieto sám bez výzvy obstará, ich obstaranie je spoplatnené v zmysle Sadzobníka.
6. Po tom, ako bude súdny poplatok zaplatený, súd odošle žalobu s jej prílohami na vyjadrenie žalovanému a vyzve ho, aby sa k žalobe vyjadril žalobnou odpoveďou. Ak súd neurčí vo výzve inak, lehota na podanie žalobnej odpovede je 7 dní. V odôvodnených prípadoch môže súd túto lehotu na základe žiadosti účastníka predĺžiť, za predpokladu, že účastník, ktorý o predĺženie lehoty žiada, dôvody na predĺženie lehoty vo svojom podaní uvedie a tieto zároveň preukáže hodnoverným dôkazom.
7. Žalobná odpoveď (iný prvý úkon, ktorý žalovaný má alebo môže v konaní vykonať) musí obsahovať najmä:
a. úplné vyjadrenie k skutočnostiam tvrdeným v žalobe b. pokiaľ má žalovaný právne výhrady k žalobe, právnu kvalifikáciu výhrad, spolu s označením právnych predpisov na ktoré sa odvoláva, vrátane uvedenia čísel právnych noriem a konkrétnych paragrafov c. ak žalovaný namieta neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), právomoc súdu alebo zaujatosť rozhodcu, uvedenie dôvodov námietky a doloženie dôkazov, ktorými námietku preukazuje d. všetky dôkazy, ktoré navrhuje v konaní vykonať, spolu s uvedením dôvodu, pre ktorý navrhuje konkrétny dôkaz vykonať a uvedením skutočností, ktoré majú byť dôkazom preukázané, e. prílohu, ktorou sú všetky listinné dôkazy, ktoré sa veci týkajú. O origináli a kópii listín platí analogicky bod 2 písm. h) tohto článku,
8. Účastníci sú povinní formulovať žalobu a žalobnú odpoveď ako úplné podanie, s uvedením všetkých skutočností, označením a priložením všetkých dôkazov tak, aby na ich základe mohol OS vo veci rozhodnúť; účastníci na ďalšie vyjadrenie pred rozhodnutím vo veci samej, pokiaľ RP výslovne neurčuje inak, nemusia byť vyzývaní.
9. Ak žalobná odpoveď podľa názoru súdu obsahuje skutočnosti, ktoré menia právnu alebo skutkovú podstatu veci alebo ku ktorým by sa žalobca podľa názoru súdu mal osobitne vyjadriť, súd túto doručí žalobcovi a určí mu lehotu na vyjadrenie. V tejto lehote môže žalobca zároveň zmeniť alebo doplniť žalobu. Ak účastník nedoručí súdu v lehote určenej súdom žalobnú odpoveď, OS pokračuje v konaní bez toho, aby to považoval za uznanie tvrdení žalobcu.
10. Žalobca môže žalobu zmeniť alebo doplniť, a to najmä na základe žalobnej odpovede. Ak sa žalobca k žalobnej odpovedi iba písomne vyjadrí, pričom toto podanie neobsahuje zmenu navrhovaného petitu ani nové dôkazy, súd vyjadrenie zohľadní pri rozhodovaní, nie je však povinný doručovať ho žalovanému na ďalšie vyjadrenie. Samotná zmena právnej kvalifikácie nároku bez zmeny navrhovaného petitu sa nepovažuje za zmenu žaloby. Ak žalobca na základe doručenej žalobnej odpovede zmení navrhovaný petit žaloby, doručí sa takéto podanie žalovanému na vyjadrenie.
11. OS vedie konanie tak, aby prebehlo spravodlivo, účelne a hospodárne, pričom skutkový stav musí byť zistený v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci. Základnými zásadami konania sú spravodlivosť, efektívnosť a hospodárnosť.
12. Všetky dôkazy je účastník povinný označiť a predložiť pri svojom prvom úkone vo veci (žalobca pri podaní žaloby, žalovaný pri žalobnej odpovedi). Rozhodca, pokiaľ to považuje za potrebné, môže výnimočne na základe riadne odôvodnenej žiadosti účastníka povoliť predloženie alebo vykonanie dôkazov aj neskôr, ak tieto podľa neho majú mať zásadný vplyv na rozhodnutie veci.
13. OS môže vo veci rozhodnúť i čiastočným alebo medzitýmnym rozsudkom.
14. OS nemá povinnosť poučovať účastníkov o ich procesných, ani hmotných právach, a to ani v prípade, že nie sú zastúpení právnym zástupcom.
15. Účastník sa môže dať v konaní zastúpiť. Plnomocenstvo musí byť písomné a predložené OS najneskôr pri prvom úkone, pri ktorom účastník koná prostredníctvom zástupcu. Zástupcom účastníka môže byť akákoľvek právnická alebo fyzická osoba. Ak je účastník zastúpený, doručuje OS písomnosti, určené tomuto účastníkovi, iba jeho zástupcovi, okrem prípadu, keď súd považuje za potrebné vyzvať na vykonanie úkonu priamo účastníka.
16. Za doručovanie, predkladanie listín a dôkazov určených OS, priebeh a organizáciu konania zodpovedá tajomník alebo ním poverená osoba.
17. Lehota na úkony účastníkov a ich zástupcov je spravidla sedem dní od doručenia výzvy OS. Rozhodca a pred pridelením veci rozhodcovi tajomník alebo predseda OS môže na základe písomnej žiadosti účastníka v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Pokiaľ to rozhodca a pred pridelením veci rozhodcovi tajomník alebo predseda OS nepovažuje za prekážku, môže určiť na vykonanie úkonu lehotu kratšiu.
18. Prekážkou rozhodnutia vo veci samej nie je, ak:
a) sa účastník v lehote vyplývajúcej z RP alebo určenej súdom nevyjadrí k výzve, žalobe, žalobnej odpovedi, vyjadreniu, dôkazu alebo listine b) je účastník v konaní nečinný c) sa účastník nedostaví na pojednávanie d) účastník v lehote vyplývajúcej z RP alebo určenej súdom nepredloží listiny, dôkazy alebo návrhy na dokazovanie e) sa účastník nedozvie o konaní pred OS alebo o ktoromkoľvek úkone OS, pokiaľ sa zásielka, ktorá mu bola zaslaná, považuje v zmysle RP za doručenú. Uvedené platí aj v prípade, že účastník o doručovaní zásielky nemal vedomosť.
19. Vo veci samej rozhoduje OS rozhodcovským rozsudkom. V ostatných prípadoch OS rozhoduje rozhodcovským uznesením. V prípade senátneho rozhodovania veci vydáva a podpisuje uznesenia predseda senátu sám. Proti rozhodcovskému uzneseniu OS nie je prípustný opravný prostriedok.
20. Ak súd rozhoduje podľa zásad spravodlivosti, rozhodcovský rozsudok po právnej stránke môže, ale nemusí odôvodniť. Ak OS rozhoduje podľa zásad spravodlivosti a svoje rozhodnutie zároveň aj právne odôvodní, takéto odôvodnenie, jeho správnosť alebo zákonnosť nie sú dôvodom na preskúmanie alebo zrušenie rozsudku.
21. Písomné vyhotovenie rozhodnutia pripravuje rozhodca v súčinnosti s tajomníkom. Rozsudky vo veci samej podpisuje vždy rozhodca, ich písomné vyhotovenie a doručovanie zabezpečuje tajomník. Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovských rozhodnutí vyznačuje na žiadosť účastníka tajomník alebo ním poverená osoba na origináli rozhodnutia, ktoré účastník k žiadosti priloží.
22. OS môže po začatí konania nariadiť na základe žiadosti účastníka predbežné opatrenie. Pri vydaní predbežného opatrenia sa primerane použijú ustanovenia § 74 až 77 Občianskeho súdneho poriadku.
23. Návrh na vydanie predbežného opatrenia je spoplatnený Správnym poplatkom OS; ak účastník, ktorý predbežné opatrenie navrhol, nezaplatí s tým spojený poplatok ani na základe výzvy súdu, súd na návrh na vydanie predbežného opatrenia neprihliada. OS môže zároveň žiadať od účastníka, ktorý predbežné opatrenie navrhol, zloženie primeranej zábezpeky, poskytnutie potrebnej súčinnosti alebo vykonanie iného úkonu.
24. O vykonanie predbežného opatrenia môže účastník rozhodcovského konania, ktorý návrh na vydanie predbežného opatrenia podal, požiadať i všeobecný súd.
25. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia možno vo veci, v ktorej má právomoc rozhodovať OS, podať na všeobecnom súde iba do doby podania žaloby na OS. Po podaní žaloby je o predbežnom opatrení oprávnený rozhodovať OS.
Článok 5 Nahliadanie do spisov
1. Nahliadnutím do spisu sa rozumie oboznámenie účastníka s časťou rozhodcovského spisu alebo s celým rozhodcovským spisom spôsobom a v rozsahu, vymedzenom v tomto článku. Originál spisu ani žiadna jeho časť sa účastníkom nepredkladá ani nevydáva. Spisom sa rozumie spisový obal, v ktorom sa nachádzajú (i) podania, ich prílohy a iné listiny, doručené súdu zo strany účastníkov konania, (ii) listiny, doručované účastníkom konania zo strany OS, (iii) doklady o doručovaní uvedených písomností a (iv) rozhodcovské rozsudky a uznesenia.
2. Do spisu OS môžu nahliadať iba účastníci, resp. ich zástupcovia, a to na základe písomnej žiadosti a zaplatenia s tým spojeného Správneho poplatku. Žiadosť o nahliadnutie do spisu musí obsahovať najmä: (i) označenie účastníkov sporu, (ii) predmet sporu, (iii) číslo konania, (iv) v prípade právnických osôb preukázanie oprávnenia konať v mene právnickej osoby príslušnou listinou, (v) v prípade zastúpenia účastníka plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom splnomocniteľa, nie starším ako 7 dní. Uvedené podmienky je účastník povinný splniť aj v prípade, že niektorá alebo všetky požadované listiny tvorili prílohu jeho skoršieho podania. V prípade záujmu o nahliadnutie do viacerých spisov je účastník konania povinný doručiť žiadosť v každej veci samostatne. Ak žiadosť o nahliadnutie do spisu nespĺňa uvedené náležitosti, vyzve tajomník žiadateľa na jej doplnenie, resp. odstránenie vád. Ak účastník v určenej lehote žiadosť nedoplní (vady žiadosti neodstráni), na žiadosť sa neprihliada. Rovnako sa na žiadosť neprihliada, ak účastník ani na výzvu súdu nezaplatí s tým spojený Správny poplatok.
3. Ak sú splnené podmienky na nahliadnutie do spisu podľa predchádzajúceho bodu, zašle tajomník žiadateľovi fotokópie listín, vyhotovené z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise v nasledujúcom rozsahu: (i) všetky listiny a podania, doručené súdu účastníkmi, (ii) všetky ich prílohy, (iii) všetky rozhodnutia súdu, vydané vo veci, a to do 7 dní od dňa doručenia kvalifikovanej žiadosti, teda od dňa splnenia všetkých podmienok, predpísaných na nahliadnutie do spisu v rozsahu podľa bodu 1 tohto článku.
4. Po skončení rozhodcovského konania, teda po nadobudnutí právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o nahliadnutí do spisu predseda OS, a to na základe písomnej žiadosti. Žiadosť musí spĺňať všetky podmienky podľa bodu 2 a navyše obsahovať (i) dôvody, prečo osoba žiadosť podáva a (ii) listiny, preukazujúce tieto dôvody. Ak žiadosť uvedené podmienky nespĺňa, ako aj v prípade, že spolu s ňou nie je zaplatený Správny poplatok v zmysle Sadzobníka, súd žiadateľa na jej doplnenie nevyzýva a na žiadosť neprihliada. Ak žiadosť podmienky spĺňa, predseda súdu je povinný o nej rozhodnúť do 60 dní od jej doručenia.
5. Ak žiadosť podľa bodu 2 alebo 4 podá iná osoba ako účastník konania, je možné žiadosti vyhovieť iba v prípade, že s tým súhlasia všetci účastníci konania a žiadateľ predtým, ako si súd súhlas účastníkov vyžiada, zaplatí s tým spojený Správny poplatok v zmysle Sadzobníka. Aj v prípade súhlasu všetkých účastníkov konania predseda súdu zváži, či vyhovením žiadosti nemôže dôjsť k poškodeniu alebo ohrozeniu záujmov účastníkov alebo súdu a podľa toho o žiadosti rozhodne. Na vyhovenie žiadosti podľa tohto bodu nie je právny nárok, zaplatený Správny poplatok sa ani v prípade nevyhovenia žiadosti žiadateľovi nevracia.
6. Spis a obsah spisu sa v priebehu konania ani po skončení konania nevydáva, s výnimkou preskúmania rozhodnutia OS podľa § 40 ZRK a s výnimkou zákonnej povinnosti poskytnúť informácie a dôkazy orgánom činným v trestnom konaní.
7. OS nie je viazaný Spravovacím a kancelárskym poriadkom pre súdy (zákon č. 543/2005 Z. z.).
8. Ak všeobecný súd žiada od OS originál spisu alebo akejkoľvek časti spisu z dôvodu preskúmania rozhodnutia OS postupom podľa § 40 ZRK alebo z dôvodu preskúmania zákonnosti rozhodcovského konania v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, OS na základe žiadosti zašle všeobecnému súdu listiny preukazujúce zákonnosť rozhodcovského konania, ak tieto nepostačujú, kópiu celého spisu.
Článok 6 Doručovanie
1. Písomnosti určené súdu sa doručujú poštou do vlastných rúk na adresu sídla súdu, zverejnenú v deň odoslania zásielky na stránke www.obchodnysud.sk. Súd všetky zásielky prijíma; v prípade, že sa zásielka adresovaná na sídlo súdu vráti odosielateľovi z akéhokoľvek dôvodu neprevzatá, je účastník povinný túto (i) zaslať súdu opätovne do vlastných rúk, a zároveň (ii) zásielku aj s prílohami zaslať e-mailom na adresu sekretariat@obchodnysud.sk.
2. Ak sa OS s odosielateľom zásielky nedohodne inak (napríklad na doručovaní osobne alebo kuriérom), doručujú sa všetky podania, určené OS, výhradne prostredníctvom Slovenská pošta a.s..
3. V zmysle § 25 ZRK sa písomnosti doručujú spôsobom uvedeným v tomto článku, v ZRK a v O.s.p.. Písomnosti doručuje OS účastníkom obvykle poštou, je možné ich však doručiť aj zásielkovou alebo kuriérskou službou, prostredníctvom detektívnej kancelárie, súdneho exekútora, orgánu obce, príslušného útvaru Policajného zboru, vlastným zamestnancom alebo inou poverenou osobou, faxom, e-mailom alebo iným vhodným spôsobom. Súd nie je povinný pokúšať sa doručiť zásielku viacerými uvedenými spôsobmi alebo opakovane, postačuje jeden z uvedených.
4. Ak nie je v RP alebo ZRK výslovne uvedené niečo iné, za písomnosť sa so zachovaním písomnej formy považuje na účely RP aj e-mailová správa, ktorá bola odoslaná súdom z adresy sekretariat@obchodnysud.sk adresátovi alebo jeho zástupcovi na mailovú adresu, (i) uvedenú na jeho vlastnom podaní, (ii) uvedenú v listinách, tvoriacich súčasť spisu alebo (iii) zistenú súdom.
5. E-mailová správa podľa predchádzajúceho bodu sa považuje za doručenú adresátovi a prečítanú adresátom (resp. za doručenú štatutárnemu orgánu adresáta, ktorý je právnickou osobou a ním prečítanú), tretím dňom nasledujúcim po dni, keď bola správa odoslaná.
6. Ustanovenia o doručovaní podľa predchádzajúcich dvoch bodov sa analogicky použijú na doručenie písomnosti, ktoré súd zasiela adresátovi faxom.
7. Podrobnejšia úprava doručovania, fikcie doručenia a doručovanie do vlastných rúk sa spravujú ustanoveniami ZRK a O.s.p., s úpravami a obmedzeniami uvedenými v nasledujúcich bodoch.
8. Účastníci a ich zástupcovia sú povinní bezodkladne písomne oznámiť súdu ich adresu pre doručovanie a zmenu adresy pre doručovanie. Kým súdu nie je známa iná informácia o adrese pre doručovanie zásielok, určených účastníkovi, súd zasiela zásielky na adresu zistenú (i) zo súdneho spisu, (ii) z podania iného účastníka (pričom súd je oprávnený sa spoľahnúť na správnosť a pravdivosť takto poskytnutej informácie).
9. Predvolanie na ústne pojednávanie musí byť účastníkovi doručené minimálne tri dni pred dňom jeho konania, v prípade doručovania predvolania na adresu, ktorá je v zahraničí, minimálne 30 dní. Predvolanie môže byť uskutočnené aj telefonicky alebo telekomunikačnými prostriedkami, o čom rozhodca alebo tajomník vykoná záznam do spisu.
10. Ak účastník písomne oznámi súdu svoju adresu pre doručovanie, doručuje sa mu so všetkými účinkami doručenia odo dňa oznámenia iba na túto adresu. Ak na uvedenej adrese zásielku neprevezme, súd nie je povinný zásielku zasielať na inú adresu účastníka.
11. Písomnosťami, ktoré je súd povinný doručovať do vlastných rúk, sú žaloba a rozhodcovský rozsudok.
12. Ak sa zo zásielky, odoslanej súdom účastníkovi do vlastných rúk, vráti súdu podpísaná doručenka, platí, že túto podpísal účastník, ktorému bola zásielka adresovaná, a že zásielka bola doručená priamo účastníkovi do vlastných rúk, bez ohľadu na to, kto doručenku podpísal. Ak je adresátom právnická osoba, platí, že doručenku podpísala osoba oprávnená za právnickú osobu konať.
13. Ak nie je možné doručiť do vlastných rúk písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a súdu nie je postupom podľa bodu 8 tohto článku známe iné miesto, na ktorom preberá písomnosti, súd môže:
a) rozhodnúť uznesením, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie, pokiaľ to OS bude umožnené, sa vyvesí na informačnej tabuli Okresného súdu Banská Bystrica až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia. b) rozhodnúť uznesením o ustanovení opatrovníka účastníkovi konania. Súd môže za opatrovníka ustanoviť akúkoľvek osobu, u ktorej možno dôvodne predpokladať, že je spôsobilá na riadny výkon tejto funkcie a ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka, ktorému má byť za opatrovníka ustanovená.
14. Úložné lehoty na uloženie zásielok, odosielaných súdom, vrátane zásielok určených do vlastných rúk, stanoví podľa svojej úvahy súd; úložná lehota je spravidla 7 dní.
15. Ak bol účastníkovi ustanovený opatrovník, doručujú sa všetky písomnosti, vrátane rozhodnutia, ktorým bol opatrovník ustanovený, len opatrovníkovi.
Článok 7 Dokazovanie
1. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci.
2. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré sú nutné odborné znalosti, OS môže vykonať dokazovanie aj znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením subjektu nezapísaného do zoznamu znalcov, ktorý vzhľadom na pôsobenie a prax v danom odbore je spôsobilý podať súdu kvalifikované vyjadrenie.
3. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, súd sa môže oprieť aj o právne posúdenie predmetného sporu, predložené účastníkom konania alebo vyžiadané súdom, ktoré právne posúdenie je vypracované akademickou autoritou v oblasti práva alebo právnickou osobou, pôsobiacou v oblasti právnej vedy.
Článok 8 Zmierovacie konanie
1. Na návrh účastníka a za súhlasu všetkých ostatných účastníkov je možné vo veci vykonať zmierovacie konanie.
2. Zmierovacím konaním sa rozumie konanie, ktoré začína na základe žaloby, ktorou žalobca žiada súd o vydanie rozsudku podľa § 39 ZRK, ak prílohou takej žaloby je písomný návrh zmieru, podpísaný všetkými účastníkmi, pričom pravosť podpisov účastníkov na návrhu zmieru je úradne osvedčená.
3. Prijatie alebo odmietnutie zmierovacieho konania alebo jeho výsledku nemôže byť na prospech alebo na ťarchu účastníka v prípadnom konaní.
4. Zmier uzatvorený účastníkmi počas konania, ktoré nezačalo na základe žaloby podľa bodu 2 tohto článku, sa nepovažuje za zmier uzatvorený v zmierovacom konaní.
Článok 9 Zrýchlené konanie
1. Žalobca môže požiadať OS písomne o tzv. zrýchlené konanie. V takom prípade OS koná tak, aby bolo možné vydať rozhodnutie vo veci samej do 30 dní od doručenia žaloby.
2. V zrýchlenom konaní OS koná iba v prípade, že žalobca zaplatí Správny poplatok s tým spojený.
3. Ak OS nevydá rozhodnutie do 30 dní od podania žaloby, Správny poplatok spojený so zrýchleným konaním žalobcovi vráti.
Článok 10 Trovy konania
1. Trovy rozhodcovského konania (ďalej len trovy konania) sú:
a) hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane trov právneho zastúpenia účastníkov b) Poplatky súdu (ďalej len „Poplatky“), ktoré pozostávajú z nasledovných druhov poplatkov:
1) poplatok za rozhodcovské konanie (ďalej len „Súdny poplatok“), vo výške, uvedenej v aktuálne platnom Sadzobníku poplatkov 2) správne poplatky, tak ako sú tieto uvedené v aktuálne platnom Sadzobníku poplatkov (ďalej len „Správny poplatok“ alebo „Správne poplatky“) 3) priebehom konania vyvolané poplatky, bez ohľadu na to, či tieto sú alebo nie sú uvedené v Sadzobníku (ďalej len „Vyvolané poplatky“)
2. Súdny poplatok je nárok OS, ktorý je povinný zaplatiť účastník konania na základe podanej žaloby alebo vzájomnej žaloby. Súdny poplatok čiastočne kryje výdavky OS spojené s rozhodovaním sporu a je splatný pri podaní žaloby, resp. pri podaní vzájomnej žaloby.
3. Správny poplatok predstavuje nárok OS, ktorý je povinný zaplatiť účastník konania, prípadne tretia osoba na základe rozhodnutia OS buď (i) spolu so Súdnym poplatkom, alebo (ii) na základe uznesenia alebo výzvy OS, alebo (iii) na základe rozhodcovského rozsudku.
Ak súd požaduje od účastníka zaplatenie Správneho poplatku alebo jeho časti spolu so Súdnym poplatkom, je povinný tieto zaplatiť vo výške určenej súdom ten účastník, ktorý je podľa RP povinný zaplatiť Súdny poplatok. Ak v tomto prípade účastník konania Správny poplatok nezaplatí ani na základe výzvy súdu, súd z tohto dôvodu konanie zastaví.
OS môže niektoré alebo všetky Správne poplatky znášať sám a nemusí ich od účastníka konania vyžadovať vopred. V takom prípade je príslušný Správny poplatok povinný zaplatiť neskôr priamo na účet zriaďovateľa súdu ten účastník, ktorý je rozhodnutím súdu na splnenie tejto povinnosti zaviazaný, a to vo výške, uvedenej v rozhodnutí súdu. Súd spravidla zaviaže na zaplatenie Správneho poplatku účastníka, ktorý v konaní nebol úspešný. Súd tiež môže rozhodnúť, že v konkrétnej veci Správny poplatok, hoci ho počas konania znášal sám, voči účastníkom nebude uplatňovať (nárokovať) vôbec.
4. Vyvolané poplatky sú poplatky, kryjúce náklady, ktoré OS vzniknú v súvislosti s rozhodovaním sporu; tieto nie sú zahrnuté v Súdnych ani Správnych poplatkoch. Ide najmä o náklady súvisiace s vykonávaním dôkazov, odmenou a výdavkami znalca, tlmočníka a prekladateľa, prekladom písomností, cestovnými a pobytovými nákladmi rozhodcov, pričom (i) najčastejšie sa vyskytujúce Vyvolané poplatky a (ii) Vyvolané poplatky, pri ktorých súd určil paušálnu náhradu nákladov, sú uvedené v Sadzobníku. Vyvolané poplatky je povinný zaplatiť na účet zriaďovateľa súdu ten účastník, ktorý je na ich náhradu zaviazaný rozhodnutím súdu.
5. Súd môže v konkrétnej veci (i) požadovať sčasti alebo úplne zaplatenie Správnych poplatkov (ii) požadovať preddavok na úkon, ktorý účastník žiada vykonať, (iii) uložiť účastníkovi aj inú peňažnú povinnosť ako je uvedená v Sadzobníku, (iv) zaviazať účastníka na náhradu iných nákladov, ktoré OS vznikli. Ak účastník nezloží súdom určený preddavok, súd jeho návrhom na vykonanie úkonu, ktorý je s preddavkom spojený, nie je viazaný.
6. Súd môže zaviazať účastníka na zaplatenie Poplatkov, náhradu nákladov alebo iné peňažné plnenie vždy aj uznesením alebo priamo v rozhodnutí vo veci samej. V takom prípade je zaviazaný účastník povinný plniť priamo na účet zriaďovateľa OS.
7. Uznesením alebo rozsudkom účastníkovi uloženú povinnosť, ak má podľa tohto rozhodnutia účastník plniť na účet zriaďovateľa OS, môže zriaďovateľ OS, vymáhať vo svojom mene a na vlastný účet prostredníctvom súdneho exekútora.
8. Percentuálna sadzba Poplatku sa počíta z hodnoty sporu. Zmluvná pokuta sa považuje za samostatný nárok, súdny poplatok z nej sa vyčísľuje analogicky podľa zákona č. 71/1992 Zb.
10. Súd môže na základe žiadosti účastníka Súdny poplatok, ktorý by mal účastník pri podaní žaloby platiť, znížiť. Na zníženie Súdneho poplatku nie je právny nárok.
11. Ak žalobca podá na súd viac ako 100 žalôb (alebo ak žalobca predpokladá, že v priebehu kalendárneho roka podá viac ako 100 žalôb), ktoré sú po právnej stránke totožné, môže súd, resp. jeho zriaďovateľ dohodnúť so žalobcom písomnou dohodu nižší Súdny poplatok, dohodnúť so žalobcom iné podmienky ohľadom výšky a splatnosti Súdneho poplatku alebo dohodnúť, že celé Správne poplatky alebo ich dohodnutú časť bude v týchto konaniach znášať OS počas konania sám.
12. Ak Súdny poplatok nie je možné určiť z hodnoty veci alebo ho žalobca určil v žalobe nesprávne alebo súd s určením Súdneho poplatku žalobcom nesúhlasí, rozhodne o jeho výške záväzne tajomník alebo predseda OS, po pridelení veci rozhodca.
13. Súdny poplatok a Správny poplatok, ak je súdom požadovaný, platí žalobca pri podaní žaloby, žalovaný pri podaní vzájomnej žaloby alebo protinávrhu. Ak Súdny poplatok alebo súdom požadovaný Správny poplatok nie je zaplatený ani na základe výzvy súdu, žalobu, resp. vzájomnú žalobu súd nie je povinný prejednať a o nich rozhodnúť. Ak sa po začatí konania zvýši hodnota sporu, z ktorej bola výška Súdneho poplatku vyčíslená alebo OS vyčíslil Súdny poplatok v nižšej výške ako vyplýva zo Sadzobníka, účastník je povinný Súdny poplatok doplatiť na základe výzvy OS. Súdny a Správny poplatok sa počíta z celej hodnoty vzájomnej žaloby, resp. protinávrhu.
14. Ak účastník, ktorý podal žalobu alebo vzájomnú žalobu, nezaplatí s ňou spojený Súdny poplatok (Správny poplatok, ak je súdom požadovaný) ani na základe výzvy súdu a súd nebude danú vec ďalej prejednávať, súd je oprávnený požadovať od takého účastníka namiesto Súdneho poplatku Správny poplatok vo výške 50 % sumy, o ktorú Súdny poplatok vyčíslený pre danú vec prevyšuje sumu 200 EUR , minimálne však 200 EUR.
15. Ak účastník, ktorý podal žalobu, resp. vzájomnú žalobu, túto zoberie späť predtým ako bol zaplatený s ňou spojený Súdny poplatok, súd konanie zastaví z dôvodu späťvzatia; pritom môže zaviazať ktoréhokoľvek účastníka, spravidla toho, ktorý podanie žaloby a späťvzatie zavinil, na zaplatenie Správneho poplatku vo výške 50 % sumy, o ktorú Súdny poplatok vyčíslený pre danú vec prevyšuje sumu 200 EUR, minimálne však 200 EUR. Ak bola žaloba podaná dôvodne, môže súd žalobcovi priznať náhradu trov konania.
16. Ak účastník, ktorý podal žalobu alebo vzájomnú žalobu, túto zoberie späť pred pridelením veci rozhodcovi a Súdny poplatok už bol zaplatený, OS vráti účastníkovi sumu, predstavujúcu 50 % sumy, o ktorú zaplatený Súdny poplatok presahuje sumu 200 EUR. Ak bola žaloba podaná dôvodne, môže súd žalobcovi priznať náhradu trov konania.
17. Ak účastník, ktorý podal žalobu alebo vzájomnú žalobu, túto nedoplní alebo neodstráni jej vady ani na základe výzvy súdu podľa článku 4 ods. 4 rokovacieho poriadku, Súdny poplatok už bol zaplatený a súd konanie zastaví, OS vráti účastníkovi sumu, predstavujúcu 50% sumy, o ktorú zaplatený Súdny poplatok prevyšuje sumu 200 EUR.
18. Ak súd konanie zastaví z dôvodu nedostatku právomoci rozhodovať vo veci samej a Súdny poplatok už bol zaplatený, OS vráti účastníkovi sumu, predstavujúcu 50% sumy, o ktorú zaplatený Súdny poplatok prevyšuje sumu 200 EUR. OS môže v danom prípade rozhodnúť aj tak, že sa Súdny poplatok ani jeho časť účastníkovi konania nevracia.
19. Ak účastníci v priebehu konania uzatvoria pred OS zmier, Súdny poplatok sa znižuje na 50 %, minimálne však 200 €. Uvedeným dojednaním nie je dotknutý nárok súdu na zaplatenie Správnych poplatkov.
20. V prípade sporu s cudzím prvkom sa Súdny poplatok zvyšuje o 100 %.
21. V prípade senátneho rozhodovania sa Súdny poplatok zvyšuje o 100 %.
22. V prípade viacerých účastníkov na strane žalobcu alebo žalovaného môže súd súdny poplatok zvýšiť o 30 % za každého tretieho a ďalšieho účastníka konania.
22a. Za preskúmanie rozsudku v spotrebiteľských veciach podľa § 37 ZRK sa platí súdny poplatok 50 % pôvodného súdneho poplatku.
23. Pri prepočte Sk / EUR sa použije konverzný kurz 1 EUR = 30,126 Sk, pričom suma sa zaokrúhľuje v zmysle zákona.
24. Náhradu trov konania spravidla platí účastník, ktorý v spore neuspel. V prípade čiastočného úspechu sa náhrada trov konania spravidla delí podľa miery úspechu. Rozhodca môže, pokiaľ to považuje za spravodlivé, rozhodnúť o náhrade trov konania inak ako podľa úspechu vo veci.
25. Ak OS priznáva účastníkovi, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom, náhradu trov právneho zastúpenia, túto priznáva vo výške odmeny uvedenej v druhej hlave Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.; ibaže by boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa na zníženie tejto odmeny. Na určenie trov právneho zastúpenia pri opakujúcich sa plneniach sa použije citovaná Vyhláška analogicky.
26. Ak o to účastník požiada, preukáže vykonanie takéhoto úkonu, a súd to považuje za spravodlivé, môže OS účastníkovi priznať titulom náhrady trov konania alebo titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením nároku aj (i) náklady na úkony, vykonané advokátom alebo iným subjektom pred podaním žaloby (napr. predžalobná výzva, pokus o mimosúdne vyriešenie veci), (ii) náhradu trov právneho zastúpenia za úkony vykonané v konaní advokátom vo výške dvojnásobku tarifnej odmeny určenej Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., (iii) náhradu trov právneho zastúpenia za úkony vykonané v konaní advokátom v inej výške ako vyplýva z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (napríklad vo výške písomnou zmluvou preukázanej zmluvnej odmeny).
27. Nezaplatenie Súdneho poplatku ani zastavenie konania z dôvodu nezaplatenia Súdneho poplatku nemá vplyv na povinnosť účastníkov zaplatiť poplatky, na ktoré boli rozhodnutím OS zaviazaní.
28. Ak súd nerozhodne o poplatkovej povinnosti účastníka v rozhodnutí, ktorým konanie končí, je oprávnený zaviazať účastníka na zaplatenie Poplatku aj neskôr, a to v lehote 300 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodcovské konanie skončené.
29. Trovy konania a ich náhrada sa zaokrúhľujú na celé eurá nahor.
30. Zriaďovateľ súdu je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Na účely posudzovania dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k Súdnemu poplatku sa rozhodcovské konanie v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. považuje za službu, dodanú žalobcovi (na základe žaloby ktorého rozhodcovské konanie začína), pričom dňom zdaniteľného plnenia je deň, ktorým žalobcovi vznikne povinnosť zaplatiť Súdny poplatok (spravidla deň podania žaloby. z ktorej vyplýva, že rozhodcovský súd je oprávnený o žalobe konať a rozhodnúť). Ak OS požaduje od účastníka vopred aj zaplatenie Správneho poplatku, tento je v zmysle RP splatný spolu so Súdnym poplatkom, v zmysle zákona 222/2004 Z. z. tvorí súčasť ceny žalobcovi dodanej služby a rovnako podlieha DPH. Na uvedené poplatky súd vystaví žalobcovi faktúru, ktorú mu doručí spolu s výzvou na zaplatenie poplatku. Samotný rozsudok OS na účely DPH nie je dodaním služby, predstavuje procesné ukončenie rozhodcovského konania; služba bola žalobcovi poskytnutá samotným rozhodcovským konaním, a to bez ohľadu na to, ktorý účastník bol v konaní úspešný. V prípade, že Správny poplatok znáša počas konania Súd a na jeho náhradu zaviaže svojím rozhodnutím žalovaného, vystaví súd žalovanému daňový doklad (faktúru) až po zaplatení Správneho poplatku, na zaplatenie ktorého žalovaného vo svojom rozhodnutí zaviazal. Platenie Správneho poplatku žalovaným po vydaní rozsudku nie je súčasťou súdom poskytovanej služby ako zdaniteľného plnenia, nakoľko táto služba je poskytovaná žalobcovi, ktorý od súdu požaduje dodanie služby v podobe vydania rozhodcovského rozsudku. Príjmom súdu sa Správny poplatok, na zaplatenie ktorého je zaviazaný žalovaný, stáva až jeho zaplatením.
31. Podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku iba z dôvodu trov konania alebo iba v časti trov konania nemá vplyv na platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť ostatných častí rozsudku. V prípade podania takej žaloby je však účastník, ktorému bola náhrada trov konania priznaná, povinný zdržať sa až do právoplatnosti rozhodnutia všeobecného súdu akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nútenému výkonu a exekúcii napadnutej časti rozsudku, a to bez ohľadu na to, či všeobecný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. V prípade porušenia zodpovedá za škodu tým vzniknutú.
Tlačiť
Odporučiť známemu